Dnes je piatok, 07.máj 2021, meniny má: Monika
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Agresivita je bežnou súčasťou detského veku. Ako ju zvládať a neprísť pritom o rozum priblíži náučný webinár

apríl 26, 2021 - 16:36
Kopance, údery, štípance, výbuchy zlosti či hádzanie sa o zem v supermarkete. Napriek láskyplnej výchove sa v deťoch často objavuje správanie, s ktorým si nevieme rady.
Foto: 
shutterstock.com

Obávané obdobie vzdoru, počas ktorého si dieťa začína uvedomovať svoju silu, či stresujúce situácie, na ktoré ešte nedokáže primerane reagovať, vyvolávajú v dieťati pocity hnevu, ktorých náročné zvládanie na rodičov či vychovávateľov často pôsobí stresujúco a demoralizujúco. Práve tomuto aspektu rodičovstva sa budú detské psychologičky Lucia Lenická a Miroslava Kumančíková venovať v utorok 27. apríla vo svojej online prednáške, určenej pre rodičov, učiteľov a vychovávateľov.

 Kedy sa u detí prvýkrát vyskytuje agresivita?
Prejavovať agresiu je súčasťou detského veku. Je to úplne normálne. Deťom chýbajú potrebné sociálne zručnosti na to, aby neagresívne vyjadrili svoje túžby, svoj nesúhlas, svoj hnev či zastali sa svojich hraníc. Okrem toho majú nevyvinutý mozog a nedokážu ešte ovládať svoje emócie. Malé bábätko vás môže buchnúť alebo ťahať za nos, ale nie je to agresia, je to spôsob, akým skúma svet. Potiahne, hodí či pokúše a sleduje, čo sa bude diať. Prvá agresia sa objavuje okolo dvoch rokov, kedy si dieťa začína uvedomovať, že je niekto iný, ako jeho mama. Začína mať chuť sa presadiť, vyjadriť, ovplyvniť veci, mať nad nimi kontrolu. A keďže ešte nevie úplne ako, ide s tým veľa agresie.

 Je táto agresivita cielená alebo podvedomá?
Pre dieťa je agresia spôsob, ako niečo dosiahnuť. Napríklad sa chce hrať s vašim telefónom a vy mu to nechcete dovoliť, tak vás buchne. Takže je cielená v tom zmysle, že ňou sleduje nejaký cieľ. Zároveň do hry vstupujú neriadené emócie. Takže aj vo veku, kedy už deti poznajú rôzne pravidlá a vedia, čo sa od nich očakáva, často sa aj tak pod vplyvom silných emócií nevedia ovládnuť a buchnú, aj keď vedia, že tak telefón nezískajú.

 Čo u detí agresivitu najčastejšie vyvoláva?
Okrem spomínaného nedostatku sociálnych zručností a nezrelosti nervovej sústavy do hry vstupujú aj nenaplnené potreby. Hladné a unavené dieťa, prípadne preťažené z množstva povinností, môže reagovať agresívne aj na bežné požiadavky, ktoré inak zvláda bez problémov. Tiež netreba zabúdať na to, že niektoré deti to majú, jednoducho povedané, v živote ťažšie. Choré deti môžu mať rôzne bolesti či svrbenie, takže zvládajú menej stresu a skôr vybuchujú. Deti s ADHD bývajú impulzívnejšie ako ich rovesníci. Deti s autizmom alebo Aspergerovým syndrómom majú preťaženú nervovú sústavu kvôli väčšej citlivosti na zvuk, svetlo, hmatové podnety. To všetko sú faktory, pre ktoré je pre dieťa ťažšie vedieť spracovať svoj hnev a iné emócie, a reagujú agresívne.

 Kedy už môže detská agresivita naznačovať nejaký širší problém?
Rodič by mal spozornieť, ak záchvaty a vzdorovanie pretrvávajú aj po 7 až 8 roku dieťaťa. Signálom môže byť tiež ak správanie dieťaťa je nebezpečné pre neho samého alebo pre ostatných. Širší problém, ktorý treba riešiť, naznačujú aj opakované konflikty s učiteľmi alebo rovesníkmi, prípadne ak konflikty alebo záchvaty vážne narúšajú rodinný život. 

 Ako výbuchy agresivity vplývajú na psychiku rodičov?
Rodičia detí, ktoré sa prejavujú vo zvýšenej miere agresívne, môžu byť unavení, cítiť sa bezmocne, neschopne a často aj osamotene. Okolie často nevidí dôvody, ako je choroba, psychiatrická diagnóza, či trauma napríklad u osvojených detí. Často rodičia bývajú obvinení z toho, že dieťaťu dovolia príliš veľa, či nevenujú mu dosť času. Aj rodič bežného dieťaťa sa môže cítiť vyčerpaný a zahltený neustálymi konfliktmi súrodencov, ktoré sú úplne normálne. Viac ako odsúdenie či obviňovanie rodičia potrebujú pomoc a porozumenie. Rodina a priatelia môžu poskytnúť podporu a odbremenenie rodičov, aby si mohli oddýchnuť. Na Slovensku tiež existuje fungujúca sieť poradenských zariadení, kam sa rodičia môžu obrátiť a dostane sa im odbornej pomoci.

 Dá sa dieťaťu pomôcť ventilovať svoje emócie a predchádzať tak výbuchom zlosti?
Predchádzať výbuchom zlosti je rozhodne dôležité. V prvom rade je potrebné bezpečné prostredie, v ktorom dieťa môže vyjadriť aj také silné emócie, ako sú hnev alebo žiarlivosť. Ak dieťa vidí, že rodič dokáže emóciu pomenovať, uznať jej existenciu a zostať pokojný, keď sa objaví, postupne sa to učí aj dieťa.

Dôležité je sa priebežne starať, aby potreby dieťaťa boli naplnené. Nielen aby bolo najedené a vyspaté. Deti potrebujú, aby im dospelí rozumeli, boli predvídateľní, boli k dispozícii, keď dieťa potrebuje a mali dostatok spoločného času nielen točiaceho sa okolo povinností. Je to dobrý základ toho, aby dieťa emóciu zvládlo, keď sa objaví.

 Na čo sa vo svojej prednáške zameriate?
Prednáška prináša pohľad na to, čo je agresívne správanie a aké sú jeho príčiny. To rodičom a vychovávateľom pomôže porozumieť dieťaťu  a nastaviť účinné reagovanie. Budeme hovoriť o tom, ako agresii predchádzať a čo robiť vo chvíli, keď sa agresívne správanie deje. Ako pomôcť s upokojením silných emócií, ako zastaviť agresívne správanie a ako s deťmi hovoriť po tom, ako situácia odoznela. Budeme hľadať riešenia, ktoré sú postavené na potrebách detí. Chceme pomôcť porozmýšľať rodičom aj nad tým, ako pracovať sám so sebou, ako sa upokojiť a ako neprispievať k agresívnemu správaniu detí.

 Mgr. Lucia Lenická je psychologička, psychoterapeutka a lektorka. Je absolventkou psychoterapeutického výcviku v prístupe zameranom na človeka (PCA). S deťmi pracuje od roku 2001. Venovala sa poradenstvu, prevencii a terapii detí s problémovým správaním, obetí domáceho násilia, detí s mentálnym postihnutím. Vzdelávala rodičov, učiteľov a odborníkov pracujúcich s deťmi.  Momentálne pracuje na zlepšení systému poradenských zariadení v SR vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie. Rada prednáša a pomáha rodičom pozrieť sa lepšie na to, čo ich deti cítia a potrebujú.

 Mgr. Miroslava Kumančíková je psychologička s dlhoročnou praxou v poradenských zariadeniach pre deti a rodinu. V súčasnosti sa venuje poradenskej a terapeutickej práci pre deti, dospievajúcich a dospelých a lektorskej činnosti v oblasti komunikácie a výchovy pre rodičov a učiteľov. Vyštudovala FF UK v Prahe (2000), odbory psychológia, pedagogika, absolvovala semestrálny pobyt na Kansas State University (1999). Absolvovala psychoterapeutický výcvik v skupinovej dynamickej psychoterapii a v katatýmne-imaginatívnej psychoterapii. Má skúsenosti so zážitkovou pedagogikou. Ako trénerka, supervízorka a evaluátorka sa zúčastnila projektov na rozvoj životných zručností detí a mladých ľudí.

27. 4. (utorok)
Štart: 18:00 hod.
Vstupenky: bit.ly/Agresia2704
Event: https://www.fb.com/events/280841920156184

- - Inzercia - -